Ukrajinčina a ruština sú dva plnohodnotné a odlišné jazyky, o čom zrejme už viete, avšak môže sa stať, že konkrétne detaily sú vám ešte stále neznáme, a z tohto dôvodu vznikol tento článok.
(pozn.: znaky a preklady súvisiace s ruštinou budú označené tmavomodrou farbou, s ukrajinčinou tyrkysovou farbou)
Rozdiely medzi ruštinou a ukrajinčinou možno postrehnúť vo výslovnosti, slovnej zásobe, gramatike a aj v písme. Začnime teda výslovnosťou.
Ukrajinská výslovnosť
Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej a aj slovenskej často označuje za tvrdú, pričom aj sami Ukrajinci tak zvyknú prezentovať svoj jazyk. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (t. j. ji a je), avšak v obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е. Napriek tomu by som na základe skúseností s týmito jazykmi neoznačil ukrajinskú výslovnosť ako nejakú špeciálne tvrdú, pretože obsahuje množstvo tzv. mäkko znejúcich písmen, ako napríklad я, ю, ш, щ, ч (ja, ju, š, šč, č) a obsahujú aj vlastné mäkké samohlásky і, ї, a є (i, ji, je). Okrem toho sa v ukrajinčine v množstve slov, kde by v ruštine stálo samotné ц (c) dodáva mäkký znak a teda slová s ць (c + mäkký znak) znejú o poznanie mäkšie ako ich náprotivky bez mäkkého znaku. Oproti ruštine síce možno nájsť viacero slov, kde bude výslovnosť tvrdšia, ale celkovo sú podľa mňa obidva jazyky mäkko znejúce.
Prízvuk v ukrajinčine
Domnievam sa, že ukrajinčinu možno azda najľahšie rozoznať podľa iného systému prízvuku. V ruštine všeobecne platí, že pred akcentovanou slabikou sa všetky samohlásky o menia vo výslovnosti na a, všetky samohlásky e (je) na zvuk medzi е (je) a и (ji) a všetky samohlásky я (ja) na zvuk približne ruskému и (ji). Po akcentovanej slabike sa všetky samohlásky o menia na neurčitý zvuk, ktorý je blízky a, avšak stále ostáva medzi a a o. Tento zvuk sa dá vysvetliť aj ako vyrazenie predchádzajúcej spoluhlásky.
V ukrajinčine sa pred neakcentovanou slabikou mení o na zvuk čiastočne prechádzajúci do ukrajinského у (u), avšak stále blízky o. Pri väčšine slov to je takmer nepovšimnuteľné. Výnimkou sú slová, kde je v ukrajinčine akcentované у (u), pretože vtedy je zvuk veľmi blízky slovenskému u. Okrem toho sa mení e na zvuk medzi e a и, avšak tu si treba dať pozor, že to nie je to isté, čo v ruštine, pretože v ruštine by boli tieto samohlásky po prepise do slovenčiny je a ji, ale v ukrajinčine sú tvrdé, teda v slovenčine by to bolo e a y. Tiež sa mení и na zvuk medzi и (y) a e, ale táto zmena na základe mojich skúseností nie je taká výrazná ako v predchádzajúcom prípade, čiže ak máme и (y), tak zvuk ostáva bližšie k и (y) ako k e. Po akcentovanej slabike sú všetky samohlásky slabé, ale nemenia svoju kvalitu, čiže neprechádzajú k iným samohláskam.
V ukrajinčine možno v rámci výslovnosti oproti ruštine hovoriť aj o inom systéme spodobovania, pretože písmeno в (v) sa v ruštine pri spodobení vyslovuje ako slovenské f. Najčastejšie je to počuť na konci slova pri koncovkách –ов, -ев (-ov, -jev) a pod., ale aj v strede slova. V ukrajinčine sa to isté písmeno в (v) mení vo výslovnosti na písmeno s označením ł (zvuk podobný u), ktoré poznáme z poľštiny ako samostatné písmeno a používame ho nevedomky aj v slovenčine, a to tiež v koncovkách, napr. pri slovách domov, psov, učiteľov čítame v ako ł, čiže tak, ako sa číta v okolí Malaciek písmeno l.
Ukrajinská a ruská cyrilika
Pri pohľade na ukrajinskú cyriliku treba spomenúť, že obsahuje viacero znakov, ktoré ruská cyrilika nepozná. Ide konkrétne o znaky і, ї, є, ґ (i, ji, je, g) a ‚ . і, ї, є (i, ji, je) sú vo výslovnosti v podstate ekvivalenty ruských znakov и (ji) a е (je), pričom і je mäkké i, ktoré však samostatne nie je zvukom ji, iba zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Naopak, ї čítame ako ji, ale nebýva po spoluhláskach na ich zmäkčenie, a preto obvykle stojí na začiatku slova, po inej samohláske, po apostrofe a pod. Apostrof má tú istú funkciu ako ruský tvrdý znak, čiže oddeľuje dve časti slova tak, aby sa písmená okolo neho čítali tvrdo. Znak є čítame ako je a používame ho aj na zmäkčenie predchádzajúcej spoluhlásky.
Veľký pozor si treba dať na spoluhlásku ґ (g), ktorá sa síce podobá na г (h), ale má oproti tomuto písmenu ešte horný háčik. Písmeno ґ čítame ako slovenské g a písmeno г čítame ako slovenské h. To je oproti ruštine veľmi výrazný rozdiel, pretože sa rovnaké písmeno číta ináč, a okrem toho je ukrajinské г používané približne rovnako často ako ruské г, z čoho vyplýva, že v ukrajinčine je veľké množstvo slov obsahujúcich h a v ruštine, naopak, veľa slov obsahujúcich g. Ukrajinský znak ґ je len v pár desiatkach slov, čiže zvuk g v ukrajinčine počuť len veľmi zriedka. Vhodné je tiež ešte doplniť, že ukrajinčina neobsahuje ы (y), pretože na jeho mieste používa и (y), a to s rovnakou výslovnosťou.
Ukrajinská písaná azbuka obsahuje okrem nových znakov niekoľko zmien aj v rámci tých písmen, ktoré sú v tlačenej podobe rovnaké v ukrajinčine aj ruštine. Všetky zmeny sa týkajú veľkých písaných písmen, a konkrétne ide o písmená А, Б, В, К, Н, Ю (A, B, V, K, N, JU), kde oproti ruštine buď jedna čiarka alebo slučka chýba alebo je napísaná ináč.
Slovná zásoba ukrajinčiny
Slovná zásoba ukrajinčiny je kvôli dlhoročnému spolunažívaniu s ruštinou do veľkej miery ovplyvnená práve ruskou slovnou zásobou, avšak v spisovnej ukrajinčine sa nachádza tiež množstvo slov, ktoré sú z poľštiny a len prispôsobili svoju výslovnosť tej ukrajinskej. Nájdeme však taktiež veľa slov, ktoré sú spoločné so slovenčinou. V závislosti od konkrétneho kraju tiež v hovorovej ukrajinčine nájdeme veľa slov, ktoré bežne v ukrajinčine nie sú, ale regionálne sú využívané, napr. ešte väčší podiel slov poľského pôvodu je preto na hranici s Poľskom a pod.
Suržik
Na tomto mieste by som rád spomenul slovo suržik, ktoré označuje mix ukrajinského a ruského jazyka, a to v takej miere, že ani samotní jej hovoriaci nevedia presne označiť, ktorý z jazykov využívajú. Je to spôsobené tým, že na Ukrajine sa dlhodobo používali a aj používajú obidva tieto slovanské jazyky v každodennom živote, čím výrazne ovplyvňujú svoju slovnú zásobu. Výsledkom je potom to, že Ukrajinci používajú vo svojom jazyku cudzie výrazy ešte oveľa častejšie ako iné národy, čo okrem iného spôsobuje cudzincom problémy pri učení sa ukrajinčiny.
Odlišnosti v gramatike ukrajinčiny oproti ruštine
Taktiež v gramatike sa ukrajinčina odlišuje od ruštiny. Príkladov by sme našli mnoho, spomeňme preto aspoň niekoľko základných.
1. V ruštine vyjadrujeme vlastníctvo nejakého predmetu alebo osoby pomocou konštrukcie:
у меня есть – ja mám (doslova u mňa / pri mne je)
V ukrajinčine síce existuje podobná konštrukcia, ale tiež existuje sloveso mať. Obidve možnosti sú rovnocenné a bežne sa používajú:
у мене є = я маю – ja mám
2. V ukrajinčine existuje viacero predložiek, ktoré menia svoj tvar na základe predchádzajúceho alebo nasledujúceho písmena, napr. і/й (i/j) (v slovenčine spojka a) alebo у/в (u/v) (v slovenčine spojka v). To znamená, že spojku і používame po spoluhláskach a й (j) po samohláskach. Podobne je to s predložkami у/в (u/v), čiže у (u) použijeme, ak nasleduje spoluhláska a в (v) obvykle vtedy, ak nasleduje samohláska. V ruštine v týchto prípadoch existuje len jedna možnosť, čiže и (tu čítame ako i, keďže toto písmeno stojí samostatne ako predložka) a в (v).
3. V ukrajinčine existujú pri nedokonavých slovesách dve možnosti vyjadrenia budúceho času, pričom v ruštine je len jeden spôsob, napr.:
Я буду говорить. – Budem hovoriť. (ruština)
Я буду говорити. = Я говоритимему. – Budem hovoriť. (ukrajinčina)
Druhá možnosť je jediný príklad zachovania tohto typu budúceho času z praslovanského jazyka v slovanských jazykoch. Obidva spôsoby sa v ukrajinčine stále bežne používajú.
4. V ukrajinčine sa zachovalo množstvo slov, ktoré majú na začiatku písmeno в (v), ktoré už postupným vývojom v ostatných slovanských jazykoch zaniklo. Porovnajme teda pár slov z ukrajinčiny a ich ruské ekvivalenty:
вікно — окно (vikno – okno)
вона — она (vona – ona)
він — он (vin – on)
вони — они (vony, oni)
від — от (vid, ot)
відділ — отдел (viddil, otdel)
Vidíme, že rozdielov medzi ukrajinčinou a ruštinou by bolo možné nájsť veľmi veľa a ide o samostatný slovanský jazyk s dlhou históriou a obrovskou kultúrnou hodnotou.
Názorné príklady na záver
Na záver si môžeme uviesť príklad niekoľkých viet v ukrajinčine a ich ruský preklad na znázornenie rozdielnosti týchto dvoch jazykov:
Чи цей підводний човен ще працює? = Работает ли еще эта подводная лодка? = Funguje ešte táto ponorka?
Я продирався крізь натовп. = Я пробивался через толпу. = Predieral som sa cez húf ľudí.
Мої батьки весь тиждень подорожували. = Мои родители всю неделю путешествовали. = Moji rodičia celý týždeň cestovali.
Na týchto príkladoch som chcel ilustrovať, že medzi ruštinou a ukrajinčinou existujú viacmenej zrozumiteľné vety, ale možné je nájsť aj veľa viet, v ktorých je ledva jedno slovo rovnaké.
Dúfam, že tento článok podnieti niektorých z vás venovať sa aj takému netradičnému jazyku, akým je práve ukrajinčina.
